CELLOMANIA – Slovak Works For Cello Quartet

1 Pavol Šimai Tack 5.17
2 Jevgenij Iršaj Cellitorrenti 4.41
3 Vladimír Godár The Swan Song 4.33
4 Peter Martinček van Grob Torus 9.43
5 Ilja Zeljenka Music for 4 cellos 10.15
6 Marián Varga Hymnus Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici 5.33
7 Ľubica Salamon-Čekovská Kukucks Winterlied 10.09

CD bolo vydané s finančným príspevkom Hudobného fondu

Recorded digitally at Fatra Hall Žilina – February 5th-6th & March 2nd, 2007 Recording, Mastering, (24 bit/192 kHz) Production and Distribution: PAVLÍK RECORDS • Hríbiky 232, 027 44 Tvrdošín, Slovakia tel. +421 43 5323887, +421 905 563865 pavlikrec@nextra.sk – www.pavlikrecords.sk Producer, Music Director: Leonard Vajdulák – Sound Director: Rostislav Pavlík Cover Picture – Jarmila Šimai-Divíšková – Foto – Zuzana Zemanová Translation – Zuzana Púčiková – Design – Martin Vojtek – PAVLÍK RECORDS 2007

Súbor Cellomania vznikol v roku 2000, jeho zakladateľom je Eugen Prochác. Členmi súboru sú poprední slo­venskí violončelisti – Jozef Lupták, Jozef Podhoranský, Eugen Prochác a Ján Slávik. Všetci hráči sa aktívne prezentujú ako sólisti, komorní hráči, pedagógovia i organizátori hudobných podujatí. Repertoár súboru má široký záber – od baroka až po súčasnosť. Tvoria ho úpravy i originálne skladby pre toto obsadenie.
Súbor premieroval viacero diel slovenských skladateľov (Juraj Beneš, Ilja Zeljenka, Peter Kolman a ďalších).
Zoskupenie spoluúčinkovalo so svetoznámou skladateľkou Sofiou Gubajdulinou. Uviedli jej diela (kvarteto, septeto a okteto) na festivale Melos Éthos v roku 2003. V októbri 2005 súbor uviedol svetovú premiéru oktetovej verzie skladby Cello Counterpoint od Steva Reicha. Cellomania pravidelne účinkuje na najvýznamnejších slo­venských festivaloch. Z množstva zahraničných vystúpení treba spomenúť prestížny violončelový festival vo francúzskom Beauvais, i vystúpenia v Paríži, Regensburgu, Budapešti.

Kukucks Winterlied pre štyri violončelá bola napísaná na objednávku rakúskeho violončelového kvarteta Themis Ensemble. Skladba mala hudobne korešpondovať so známou slovenskou detskou piesňou. Mojím námetom sa stala pieseň Kukulienka, kde si bola, keď tá tuhá zima bola. Ľubica Salamon-Čekovská

Hymnus Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici pre štyri violončelá vznikol na objednávku novovznikajúcej vysokej školy. Skladba má však svoju prehistóriu. Po prvýkrát sa motív tejto skladby objavil v improvizácii Mariána Vargu počas koncertu v Nitre v roku 2002. Jednoduchý popevok pripomínajúci ľudovú pieseň rozvinutý o časť fúgy č. 24 d – mol Dmitrija Šostakoviča použil autor neskôr v scénickej hudbe k divadelnemu predstaveniu Žltá ľalia, ktorú v divadle Astorka inscenoval Silvester Lavrík. Pod týmto názvom ju autor prevzal do svojho koncertného repertoáru a ďalej ju formoval. Keď ho oslovili v Skalici ku skomponovaniu hymnickej skladby pre štyri violončela, uvedomil si, že pomalý hymnický charakter tejto skladby najlepšie zodpovedá tejto požiadavke.
Marián Varga a Jana Vargová

Violončelista Ján Slávik ma inšpiroval k úprave mojej skladby Musica slovaca pre štyri violončelá. Zároveň som si uvedomil, že pre toto obsade­nie nemám skladbu. To ma viedlo k napísaniu Hudby pre 4 violončelá, ktorú som kvartetu slovenských violončelistov venoval. Tvorba, umelecké dielo je vyjadrením človeka o jeho neschopnosti žiť vo veľkom skutočnom reálnom živote, je optimálnou náhradou, je terénom, v ktorom nezablúdim. Zrelosť a staroba sa opäť uzatvárajú do partitúry, aby našli to, čo tak spoločnosti chýba – vieru vo vyššie ciele. Sila človeka je v jeho sile snívať a krása umenia je v uskutočnení snov.
Ilja Zeljenka

Tack pre štyri čelá vznikla v roku 1995 z prostého nápadu, z melódie, ktorá mala nepárny pulz a delila sa na päťtaktové periódy. K variačnému rozvedeniu tejto melódie som potom pridal aj „cantus firmus“ na spôsob, aký sa vyskytoval v chorálových predohrách / fantáziách pre organ v období hudobného baroka. Možnosť kombinácie hry čiel tak so sláčikom ako aj bez neho (pizzicato), prispieva k zvýrazneniu kontrastu obidvoch týchto zložiek. Názov skladby v slovenskom preklade znamená: „vďaka“. Premiéra skladby bola 2. apríla 1995 na koncerte v synagóge v Göteborgu, vo Švédsku.
Pavol Šimai

Violončelo patri medzi moje obľúbené nástroje v prvom rade vďaka svojim neuveriteľne expresívnym a farebným možnostiam. Preto som s veľkou radosťou prijal ponuku bratislavského kvarteta violončelistov skomponovať pre nich niečo v rozsahu okolo 5-6 minút. Taliansky názov skladby Cellitorrenti sa dá preložiť ako violončelové potoky.
Jevgenij Iršaj

Napísať skladbu pre 4 sláčikové nástroje je pre skladateľa veľkou výzvou. O to ťažšie je, keď má k dispozícií štyri rovnaké sláčikové nástroje. V tomto prípade 4 violončelá. Po troch sláčikových kvartetách, teda štvrté, ale pre zvláštne obsadenie a teda aj zvláštny názov – Torus (anuloid) – kruhový prstenec, či kvetné lôžko. Treba si vybrať. Technika, kontra príroda – večný to boj – kto zvíťazí? Téma, ktorou sa chtiac, nechtiac zaoberám v mojich sláčikových kvartetách (napríklad druhé sláčikové kvarteto „The touch“ – Winter kvartet). Čo sa týka plánu výstavby skladby, jedná sa o voľné variácie na štyri tóny D – Es – C – H. Možno evokujúce monogram D. Šostakoviča. Skladbu som s radosťou realizoval na objednávku Janka Slávika, môjho vzácneho priateľa.
Peter Martinček

Keď antickí rétori uvažovali nad funkciami svojich výtvorov, hovorili v súlade s používaným druhom reči o pohýňaní, informovaní či spôsobovaní potešenia. Pieseň labute je maličkosť, ktorá nechce ani pohýňať ani informovať, ale chce potešiť – počúvajúceho či hrajúceho. Je to dar, a tak jej netreba skúmať zuby.
Vladimír Godár