Hispanic Spirit

HISPANIC SPIRIT
Pavol Remenár · baritone & Miriam Rodriguez Brüllová · guitar

Enrique Granados:
Valses poéticos
1. Introduction – Vivace 1.19
2. Melodico 1.33
3. Tempo de Vals lento 2.18
4. Allegro humoristico 0.59
5. Quasi ad libitum (sentimental) 1.50
6. Presto 0.47
7. Melodico 1.04

Joaquín Rodrigo:
8. Adela 2.50
9. Pastorcito santo 3.16
10. Coplillas de Belén 1.19
11. Pequeña Sevillana (from Tres pequeñas piezas) 3.34
12. Coplas del pastor enamorado 3.52

Miguel Llobet:
Canciones catalanas
13. Canço del lladre 2.18
14. El Testament d’Amelia 2.24
15. El Noi de la mare 2.21

Agustín Pérez Soriano:
16. Suena guitarrico mío from zarzuela El guitarrico * 3.28

Agustín Barrios Mangoré:
17. Julia Florida – Barcarola 4.55

Carlos Guastavino:
18. Abismo de sed ** 1.56
19. La rosa y el sauce ** 3.11
20. Milonga de dos hermanos ** 1.28

Astor Piazzolla:
21. Oblivión 4.20

Roland Dyens:
22. Tango en skaï 2.50

Carlos Gardel:
23. El día que me quieras * 4.24

Aldo Rodríguez Delgado:
Canción y danza
24. Andante 2.26
25. Allegro 1.28

Federico Moreno-Torroba:
26. Amor, vida de mi vida from zarzuela Maravilla * 3.32

Gerónimo Giménez:
27. Zapateado from zarzuela La Tempranica * 1.27

* arr. Miriam Rodriguez Brüllová
** arr. Daniel Bolshoy

Production and Distribution: PAVLÍK RECORDS · Recorded in Heľpa (Slovakia) in the Roman catholic church · Photo: Karol Brüll (in Synagogue Šamorín) Graphic design: Eva Pavlíková · Special thanks to ThLic. Vladimír Vojtašák, Csaba Kiss, Lilko and Venger families.

Kúpou tohto CD získavate možnosť si zdarma stiahnúť verziu tejto nahrávky vo vyššej kvalite
(5 kanálová a stereo verzia vo formáte FLAC). Tu sú informácie

Vydané s finančnou pomocou ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Miriam o CD Hispanic Spirit
Na samom začiatku rozhodnutia nahrať toto CD stála moja láska k vokálnemu umeniu. Popri sólovej kariére som vždy chcela spolupracovať so spevákmi. Veď čo môže byť prirodzenejšie ako súzvuk spevu a gitary? Vo svete populárnej hudby je to bezpochyby najčastejšia kombinácia, vo svete klasickej hudby býva sprievodným nástrojom väčšinou „vážnejší“ klavír.
Už od študentských čias som zbierala zaujímavý repertoár pre spev a gitaru. Hrala som aj upravila veľa renesančných a barokových skladieb, romantické piesne i operné árie, ale mojou najmilšou je hudba z hispánskeho sveta – čistá, dojemná a podmanivá aj vďaka silnému vplyvu folklóru.
Okrem repertoáru som hľadala aj vokálneho partnera. Pavla som stretla roku 2007 na spoločnom koncerte. Keď som počula jeho zamatový barytón v árii Valentina z Gounoudovho Fausta a Margaréty, bola som si istá, že je to ten „pravý“. Veľmi ma potešilo, že špičkový operný sólista sa rovnako ako ja nadchol pre tento hudobný žáner, a tak nám obom spoločné muzicírovanie prináša veľa radosti.
Voľba vokálnych skladieb na CD je skromnou ukážkou krásnych melódií z hispánskeho sveta – od intímnych piesní Španiela Rodriga cez typicky argentínske pôvabné melódie Guastavina a vášnivé tango Gardela až po zarzuelu, ktorá je jedinečným španielskym darom do pokladnice svetového hudobného divadla. Všetky tieto skladby boli pôvodne napísané pre spev a klavír alebo orchester, ale napriek tomu znejú veľmi prirodzene so sprievodom gitary, ktorá ako typický nástroj španielskeho folklóru umocňuje tak nostalgického ducha, ako aj živý temperament hudby na tomto CD.
Inštrumentálne skladby od Granadosa, Llobeta, Barriosa či Piazzollu som zaradila na album preto, že svojím spevným charakterom výborne ladia s vokálnymi a tvoria s nimi – rovnako ako ostatné vybrané sólové skladby pre gitaru – harmonický celok.

O skladbách
Valses poéticos po prvý raz uverejnil vplyvný časopis Ilustración musical hispano-americana (Barcelona) spolu s Valses íntimos toho istého autora roku 1894. Podobne ako známe skladby zo Španielskej suity (Granada, Sevilla, Cataluña…) od Granadosovho súčasníka Issaca Albéniza Valses poéticos znejú na gitare veľmi prirodzene aj vďaka španielskemu charakteru hudby, ktorý skvele korešponduje s gitarou. V súčasnosti sa táto skladba hráva na gitare tak často ako na klavíri, pre ktorý bola pôvodne určená.
Granados bol španielsky klavirista a skladateľ, predstaviteľ tzv. hudobného nacionalizmu. Kompozíciu študoval u známeho muzikológa Felipeho Pedrella. Dá sa predpokladať, že silný národný a folklórny element v Granadosovej hudbe je čiastočne výsledok Pedrellovho vplyvu. Ako mnoho Granadosových súčasníkov aj on strávil zopár rokov v Paríži, kde študoval klavír. Jeho hudba je v mnohých aspektoch prirodzenou syntézou týchto dvoch vplyvov – lokálneho a kozmopolitného.
Rodrigo napísal vyše dvesto skladieb, napriek tomu nemožno povedať, že by tvoril ako „na bežiacom páse“. Neraz potreboval silný impulz, ktorý by v ňom prebudil inšpiráciu. Španieli ho považujú za národného hrdinu, viacero ulíc a námestí v krajine nesie jeho meno. Dožil sa bezmála 98 rokov. Napriek tomu, že patril vo svojej vlasti medzi najpopulárnejších skladateľov, zostal skromný, o čom svedčia aj jeho slová, že túži byť „zlepšeným Joaquínom Rodrigom“. Pre gitaru upravil niektoré sprievody zo svojich vyše šesťdesiatich piesní. Aj keď všetky štyri piesne sú pôvodne určenéné pre spev a klavír, ich intimita akoby si priam vyžadovala gitaru ako sprievodný nástroj. Pequeña Sevillana je treťou, poslednou časťou Rodrigovej skladby Tres pequeñas piezas, ktorú zložil roku 1963. Je to krátka brilantná miniatúra, inšpirovaná andalúzskou folklórnou hudbou – flamencom.
Llobet bol Tárregov najvirtuóznejší žiak. Jeho prvé nahrávky sú o štyri roky staršie ako Segoviove, Manuel de Falla mu venoval svoje jediné dielo napísané pre gitaru Homenaje pour le Tombeau de Claude Debussy. Llobetove vlastné skladby sa hrajú menej často, ako by si zaslúžili, zato jeho skvelé úpravy ľudových piesní z rodného Katalánska sa mu postarali o renomé. Tieto čarovné melódie, v ktorých sa jedinečným spôsobom snúbia francúzske a španielske vplyvy, sa nikdy neprestali tešiť obľube najmä vďaka Llobetovmu neomylnému citu pre harmonizáciu a šikovnému využívaniu možností nástroja.
El guitarrico, krátka zarzuela v troch dejstvách, má zásluhu na tom, že meno váženého muzikológa Soriana, je známe dodnes. Jota Suena guitarrico mío (Hraj, gitarka moja), ktorú spieva hrdina tejto zarzuely Perico, sa vyznačuje sviežosťou vlastnou aragónskym ľudovým piesňam a tancom, ktoré Soriano s obľubou zbieral. Scéna sa odohráva na dedine počas fiesty. Perico vkladá všetko svoje spevácke a gitaristické umenie do serenády pre milovanú, aby si získal jej srdce. To sa mu, samozrejme, podarí.
„Barcarola Julia Florida je jednou z mojich najobľúbenejších Barriosových skladieb. Frázovanie je prirodzené a gitara je doma v celej skladbe. Mám nádherný pocit, keď ju hrám. Hoci je to veľmi intímna skladba, zaslúži si, aby ju počulo publikum na celom svete. Pohyb vĺn a malý čln je to, na čo Barrios myslel, keď napísal prvé takty Barcaroly.“ (Renato Belluci)
Carlos Guastavino (1912 – 2000) patrí k najvýznamnejším predstaviteľom argentínskej hudby 20. storočia. Jeho tvorba zahŕňa vyše päťsto skladieb, väčšinou piesní so sprievodom klavíra. Jeho hudba je prístupná, zaujímavá, mimoriadne melodická a osviežujúca. Je oslavou bohatej kultúrnej tradície a krásy skladateľovej rodnej Argentíny. Keďže sa Guastavino preslávil najmä piesňami, nazývajú ho i Schubertom z pámp. Niektoré z nich, ako napríklad La rosa y el sauce (Ruža a vŕba), sa stali súčasťou kultúrneho bohatstva krajiny.
Piazzollov význam pre argentínsku kultúru by sa dal prirovnať k významu Duka Ellingtona pre americký džez. Bol to geniálny skladateľ, ktorý dokázal povýšiť jednoduchú, autentickú folklórnu hudbu na sofistikované umenie. Vo svojich skladbách spája prvky džezu, klasickej hudby či tradičného tanga, a vytvára tak úplne nový harmonický a rytmický štýl, určený predovšetkým na koncertné pódiá, a nie na tanečný parket – tzv. tango nuevo.
Presvedčivým dôkazom toho je aj známy Oblivión.
Roland Dyens sa narodil roku 1955 v Tunisku. Tento francúzsky klasický gitarista patrí k najvýraznejším gitarovým skladateľom svojej generácie.
Tango en Skaï (1985) je jednou z jeho najhrávanejších skladieb. Skaï je francúzsky slangový výraz pre imitáciu kože. Je to narážka na gaučov z Argentíny a južnej Brazílie, pre ktorých je typické oblečenie z kože, a tak je Tango en Skaï vlastne paródiou na tango.
El día que me quieras (Deň, keď ma budeš ľúbiť) je tango, ktoré skomponoval Carlos Gardel na text Alfreda Le Peru. Po prvý raz táto skladba zaznela roku 1935 v rovnomennom filme, ktorého hlavnou hereckou hviezdou bol sám skladateľ. Odvtedy sa neprestala často interpretovať i nahrávať až do dnes.
Carlos Gardel bol spevák, skladateľ i herec, jedna z najzbožňovanejších hviezd, aké kedy Latinská Amerika mala. Na vrchole umelcovej kariéry jeho sláva presiahla hranice Argentíny, kde prežil väčšinu života, a zohrala významnú úlohu pri popularizovní tanga po celom svete.
„Nepochybujem, že Aldo Rodríguez patrí k najväčším postavám kubánskej hudby. Má namierené k vrcholom latinskoamerickej hudobnej budúcnosti vďaka svojej jasne vyhranenej osobnosti gitarového virtuóza a skladateľa. Tým, čo dokáže, čoskoro prekvapí všetkých, čo vedia pochopiť a precítiť nefalšovanú, pravú latinskokamerickú dušu.“ (Alirio Díaz)
V bohatej Torrobovej tvorbe zažila zarzuela svoj posledný rozkvet. Narodil sa v Madride roku 1891. Bol synom známeho organistu a žiakom „otca“ španielskeho hudobného nacionalizmu Felipeho Pedrella. Torroba bol mimoriadne aktívny a všestranný – komponoval, dirigoval, pôsobil ako impresário. V istom období bol zároveň manažérom troch operných spoločností, ktoré premiérovali diela Sorozábala, Giméneza či Guerreru a, samozrejme, aj jeho vlastné. Navyše podnikali úspešné turné, a tak v tridsiatych a štyridsatych rokoch popularizovali španielsku zarzuelu na medzinárodných pódiach (najmä v USA a Latinskej Amerike).
Dojímavú áriu Amor, vida de mi vida zo zarzuely La Maravilla (Zázrak, 1941) Torroba skomponoval pre slávneho barytonistu Luisa Sagiho Velu. Hlavná postava zarzuely Rafael je talentovaný, ale chudobný spevák v madridskom Kráľovskom divadle. Je presvedčený, že jeho láska Emilia ho opustila kvôli bohatému sokovi a vylieva si svoj žiaľ. Ukáže sa však, že to nie je pravda a zaľúbenci sa zmieria.
Gerónimo Giménez napísal množstvo zarzuel – niektorí kritici tvrdia, že priveľa. Jeho najlepším dielam však nemožno uprieť eleganciu a príťažlivú melodiku.
Zarzuelu La tempranica po prvýkrát uviedlo madridské Teatro de la Zarzuela roku 1900.
Je to krátka a jednoduchá zarzuela, napriek tomu má silný melodicko-dramatický náboj a patrí medzi najreprezentatívnejšie diela tohto žánru.
Andalúzska tanečná pieseň Zapateado, ktorú spieva bezočivý cigánsky chlapec Grabyé, hovorí o zákernostiach odpornej tarantuly. No ide tu vlastne o nástrahy, ktoré skrýva láska.