Miki Skuta – Chopin Recital

Miki Skuta • Chopin Recital

Frederic Chopin (1810 – 1849 ) • Miki Skuta • piano

1.-4. Ballades

No. 1 in G minor op. 23 • 10:16

No. 2 F major op. 38 • 7:43

No. 3 A flat major op. 47 • 7:36

No . 4 F minor op. 52 • 12:03

5. Nocturne in C-sharp minor, Op. posth. • 4:34

6.-9. Sonata No. 3 in B minor, op. 58

Allegro Maestoso • 9:46

Scherzo • 3:05

Largo • 9:05

Finale: Presto ma non tanto; Agitato • 5:34

10. Etude C minor op. 10 No. 12 “Revolutionary”

Total Time • 73:17

Osud vie byť ironický. Nicolas Chopin, Francúz, ktorý prišiel do Poľska, aby tam neskôr bojoval v Kościuszkovom povstaní, a usadil sa tam, priviedol na svet syna Fryderyka Chopina, ktorý sa ako dvadsaťročný vydal roku 1830 do sveta, aby tam predviedol svoje mimoriadne nadanie. Tesne potom v Poľsku vypuklo Novembrové povstanie a mladý Chopin svoju domovinu už nikdy viac nevidel… Bol teda synom francúzskeho prisťahovalca a sám skončil ako poľský exulant v Paríži. Na Chopinových portrétoch vidíme štíhleho muža s prísnou, pretiahnutou tvá-rou, ktorej dominuje kostnatý nos a plachý výraz v očiach. Keď sa však započúvame do Chopinových balád, sonát, či do ktoréhokoľvek nokturna, počujeme nekonečné bohatstvo citových odtieňov, počujeme príbehy, ktorých postavy nevieme identifikovať, no ktoré sú také pravdivé a odvíjajú sa pred nami tak živo, že sa nám priam zdá, akoby to boli príbehy našich životov, a v pozadí počujeme nevýslovnú melanchóliu a smútok za tým, čo sa už nikdy nevráti.

Vývoj hudby v prvej polovici 18. storočia sa prejavil aj rozkvetom nových žánrov; hudba sa primkla k poézii, z abstraktných klasických foriem vykročila smerom k zobrazovaniu scén, nálad a príbehov a z tohto spojenia sa zrodili charakteristické skladby, väčšinou miniatúry ako arabeska, lístok do albumu, a rozsiahlejšie, inštrumentálne náročné a citovo výbušné útvary – fantázie či balady.

Práve žáner balady do klavírnej hudby skvelým spôsobom uviedol Chopin. Jeho štyri diela stoja na počiatku tradície, ktorú rozvíjal ďalej Liszt, Brahms a Grieg, ale sú zároveň aj vrcholom tohto žánru, nedostižnou prehliadkou výrazových možností klavíra. Chopin sa zrejme inšpiroval Mickiewiczovými baladami (Konrad Wallenrod, Świtezianka, Trzech Budrysów), hoci priame dôkazy o tom neexistujú. Hudba však jednoznačne asociuje epické rozprávanie a Chopinova genialita sa prejavuje v schopnosti budovať napätie na širokých, tonálne kontrastných plochách s využitím možností nových tonálnych vzťahov.

Štyri balady vznikli v rozpätí rokov 1835 a 1843, teda v najproduktívnejšom období skladateľovho krátkeho života, a každá z nich predstavuje svet sám osebe; sú si príbuzné použitím zloženého trojdobého metra, poskytujúceho veľa variantov rytmického členenia, a voľnou asociáciou so sonátovou formou, pričom ťažisko hudobnej formy Chopin umiestňuje na záver, do akéhosi konečného zúčtovania v brilantnej kóde.

Balada g mol op. 23 (1835) nesie všetky znaky Chopinovej schopnosti usmerňovať hudobný proces kľukatou cestou k cieľu. Spýtavá hlavná téma sa prirodzene strieda s kontrastnou, vášnivou a figuračné spojovacie úseky neomylne ženú vývoj vpred.

Balada F dur op. 38 (1839) prináša dve kontrastné nálady a tóniny (F dur, a mol), z ktorých ani jedna nezískava prevahu a k tonálnej stabilizácii tu vlastne nikdy nedochádza.

Balada As dur op. 47 (1841) vyniká tým, že napriek zložitým peripetiám neobsahuje vyhrotený, dramatický konflikt a záverečné zúčtovanie je vlastne skôr apoteózou než rozuzlením.

Balada f mol op. 52 (1842– 1843), podľa mnohých najkrajšia a najdokonalejšia zo

všetkých, je monumentálnou drámou so všetkými odtienkami nálad a s takým prenikavým účinkom, aký skladatelia dovtedy dosahovali iba s oveľa rozsiahlejšími kompozíciami.

Klavírna sonáta bola jedným z hlavných žánrov, v ktorom sa realizovali inovácie klasicistického štýlu na prelome 18. a 19. storočia. V tomto období jej význam kulminoval a po Beethovenovi skladatelia uprednostňovali iné princípy hudobnej organizácie. Nečudo teda, že aj Chopin skomponoval iba tri klavírne sonáty a že iba dve z nich sa zaradili do štandardného repertoára.

Sonáta h mol op. 58 (1844) je treťou v poradí a v porovnaní so smelým experimentovaním s for mou druhej sonáty tu Chopin ponúka tradičný štvorčasťový cyklus s ťažiskom v záverečnom finále. Prvá časť podľa očakávania rozvíja kontrast medzi dvomi témami, pochodovou prvou a zasnenou druhou, pričom prepracované atematické úseky prinášajú niekedy udivujúco krásne epizódy. Scherzo je neobvykle krátke, ale pomalá časť zaváži obsahom i rozsahom. Úvodnú belliniovskú kantilénu strieda rovnako poetický úsek, v ktorom však už nie je jasné, či počúvame melódiu alebo „spievajúcu“ harmóniu, až natoľko dokázal Chopin dať každému akordickému spoju hudobný význam. Finále nastoľuje vážny, heroický tón a ženúci sa prúd hudby sa zastaví až na samom konci, po víťazoslávnej kóde. Nokturno cis mol op. posth. (1830) Chopin venoval svojej staršej sestre s touto poznámkou: „Mojej sestre Ludwike ako cvičenie predtým, než sa pustí do môjho druhého koncertu.“ V strednej časti autor cituje samého seba (dve témy z Koncertu č.2 f mol), čo bolo u neho vzácne. Etuda c mol op. 10 č. 12 (1831) je všeobecne známa pod názvom „Revolučná“, a to pre jej vášnivý, bojovný tón a pre čas jej vzniku – Varšava sa práve zmietala v Novembrovom povstaní a Chopin si do zápisníka písal: „Bože, ty existuješ! Existuješ a nepomstíš sa?! Nemáš ešte dosť zločinov Moskovčanov – či – či sám si Moskvou!“

Peter Zagar

Produced by CORPIA GROUP a.s. & Miki Skuta www.skuta.net
Recorded at the Concert Hall of the Nitrianská Galéria
Recorded by: Studio Eliasson
Recording Director: Peter Zagar
Miki Skuta‘s Photos: © Lenka Rajčanová 2012
Commentary: Peter Zagar
Design: Andrea Mikulcová, www.abm.sk
Piano Service: Zsolt Szabó
Piano: Steinway D-274, serial number: 592130
Production and Distribution:
PAVLÍK RECORDS • Hríbiky 232, 027 44 Tvrdošín, Slovakia
www.pavlikrecords.sk
℗ PAVLÍK RECORDS 2012
PA 0107-2-131
ISRC: SK-B26
Made in Slovakia