Violin Solo 1 – Milan Paľa

Husle sólo v tvorbe slovenských skladateľov

DISC1 69.46

Ilja Zeljenka

Poem for violin solo
Monodrama for violin solo
Contrasts for violin solo
Bagattelli per violono solo
Symetries for violin solo
Sonata per violono solo
Sonatina for violin solo

DISC2 59.16

Sonata No. 2 for violin solo

Ladislav Burlas

Cadence for violin solo
Sonatina for violin solo
Cadence for violin solo No. 2
Sonata for violin solo
Sonata Concertante for violin solo

Uvádzame prvú časť rozsiahleho projektu s cieľom vydať všetky dostupné diela slovenských autorov pre sólové husle, ktoré výnimočným spôsobom interpretuje mladý husľový virtuóz Milan Pala. Tento titul obsahuje 2 špeciálne dvoj stranové nosiče. Na jednej strane je klasické CD a na druhej DVD-Audio v 5 kanálovom formáte a 24 bitovej kvalite.

Ilja Zeljenka patrí k najvýznamnejším a najvýraznejším skladateľským osobnostiam sloven- skej hudby, ktorého bohatý tvorivý odkaz obsahuje stovky opusov. Prešiel dramatickým skladateľským vývojom, sprevádzaným celou škálou reakcií na jeho diela od nadšenia až po škandály. Už krátko po skončení štúdií na VŠMU v Bratislave (1956) spôsobilo veľký rozruch jeho, na vtedajšie pomery veľmi progresívne orientované II. klavírne kvinteto (1958) v post- webernovskom štýle, ktoré veľkou mierou zasiahlo do vývoja slovenskej hudby. V priebehu 60. rokov aplikoval vo svojej tvorbe mnohotvárne prostriedky hudobnej avantgardy, ktoré tvorivo rozvíjal a inovoval: rôzne typy aleatoriky, polymetrickej a polytempickej organizácie, hlasových prejavov, sónických prvkov a iné. Experimentoval tiež s elektronickou a elektro- akustickou hudbou a venoval sa filmovej hudbe (v rokoch 1957 až 1972 napísal hudbu asi ku 100 filmom). Jeho diela už v 60. rokoch boli žiadané a zneli na popredných európskych festivaloch novej hudby. V 70. rokoch Zeljenka dospel k materiálovému redukcionizmu a objavil pre seba modálny princíp, založený na spracovávaní štvortónového modelu, pozostávajúceho zo štvortóno- vého jadra a kombinácie veľkých a malých sekúnd, ktorý nazval „bunkou organizmu hudby“. Na tomto princípe tzv. bunkovej kompozície, kde bunka funguje ako východisko k bohatej tematickej práci, využívajúcej variačný princíp, transpozície a kombinácie radovej techniky, sú založené aj prezentované skladby pre husle sólo: Poéma, venované Milanovi Rúfusovi (1988), Monodráma, venované pamiatke Tadeáša Salvu (1995), Kontrasty (1997), Symetrie pre husle sólo (2001), Bagattelli per violino solo (2001), Sonata per violino solo (2002), Sonáta č. 2 pre husle sólo (2004), Sonatína pre sólové husle (2004). Vývojom a kryštalizáciou komponovania na základe bunkového princípu, ktorého analógiu Zeljenka videl v biológii i fyzike, sa zaoberal 10 rokov a vo variovanej podobe zostal tomuto princípu verný až do konca života. Po tzv. nežnej revolúcii (1989) sa Zeljenka spočiatku angažoval v spoločenskom dianí, ale už v decembri 1991 sa dobrovoľne odobral do „exilu“, do svojej lesnej chaty v Harmónii, kde sa naplno venoval komponovaniu. Rozvíjal nielen princíp bunkovej kompozície, ale venoval sa tiež problému času v hudbe, ktorý riešil metrorytmickou a najmä polymetrickou organizáciou hudobného materiálu. V tomto období vytvoril asi 300 opusov, čím sa zaradil k najplodnejším a najhranejším skladateľom v súčasnosti, a to nielen na Slovensku. Od začiatku 90. rokov najčastejšie komponoval na podnety interpretov, pre ktorých tvoril najmä komorné a sólistické skladby. Takmer všetky komorné a sólistické diela, vytvorené od začiatku 90. rokov boli skomponované priamo pre interpretov, ktorí ich často uvádzajú nielen na Slovensku, ale aj v početných zahraničných krajinách. Mnohé festivaly si dodnes pokladajú za česť zaradiť a uviesť niektoré z diel tohto „génia“ slovenskej hudby, ktorého vzhľadom na plodnosť a obsahovú závažnosť tvorivého odkazu možno porovnávať s J. S. Bachom. Interpretačné majstrovstvo renomovaného slovenského huslistu Milana Paľa uvedeným die- lam dodáva výrazovú plnosť a dynamickú sviežosť a zaručuje nevšedný umelecký zážitok.

V osobnosti Ladislava Burlasa sa spája profesia muzikológa a skladateľa. Kompozične sa formoval v období 50. rokov, kedy dominovala štýlová orientácia tzv. tvorcov slovenskej národnej hudby. Bol jedným z tých, ktorí nielen teoreticky kritizovali monoštýlovú orientáciu slovenskej hudby, ale aj prakticky ju prekonávali svojou tvorbou obohatením o inšpiráciu prvkov vtedajších progresívnych trendov európskej hudobnej moderny (Bartók, Stravinský, Hindemith a iní). Burlas nikdy nepatril ku skladateľom – avantgardistom. Už v tom čase a tiež v neskoršom kompozičnom vývoji kontinuitne nadviazal na domácu a európsku hudobnú tradíciu a z avantgardných trendov si citlivo vyberal novšie technické a výrazové prostriedky. Husle a sláčikové nástroje patria k jeho obľúbeným nástrojom (husle aj aktívne ovláda) a tento blízky vzťah sa odrazil aj v početnej tvorbe pre husle a sláčikové nástroje: Metamorfózy krás pre miešaný zbor s husľovým sólom, Planctus pre sláčikový orchester, Hudba pre husle a orchester, viaceré skladby pre husle sólo a sláčikové kvartetá. Takmer všetky na tomto CD prezentované diela pre husle sólo – Sonatína pre husle sólo (1968), Kadencia pre husle sólo (1974), Koncertantná sonáta (1974), Sonáta pre husle sólo (1975) – vznikli v rozmedzí siedmich rokov, čo sa odráža aj v ich podobnom štýlovom prejave. Len Kadencia pre husle sólo č. 2 vznikla v roku 1997. Burlasove skladby pre husle sólo sú väčšinou v úvode exponované výrazným expresívnym motívom, ktorý prechádza spracovaním a transformáciami, pričom autor využíva bohatú artikuláciu, výrazové premeny, akcentujúc široký diapazon možností hry na tento nástroj. Dramatický náboj diel, výborné postavenie pre nástroj, ale predovšetkým možnosť prezentovať danosti a schopnosti hráča patria k dôvodom, prečo často tvoria súčasť repertoáru popredných huslistov.

Zuzana Martináková

Milan Paľa (1982) sa narodil v Prešove. Študoval na konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici (1996-2000) v triede Mgr. Petera Strenáčika. Po absolvovaní konzervatória pokračoval na viedenskej Universltät für Musik und darstellende Kunst a vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne v triede doc. Františka Novotného. Milan Paľa je nositeľom ocenení z domácich a medzinárodných súťaží, medzi ktoré patrí napr. Concourse Moderne Riga, Leoš Janáček Competition Brno, Bohuslav Martinů Competition, Anglo-Czecho-Slovak Trust London atď. Počas svojho štúdia sa Milan Paľa zúčastnil niekoľkých medzinárodných majstrovských kurzov, z ktorých najvýznamnejšie sú Vladimíra Spivakova v Zurichu, Semiona Jaroševiča a Jeana Guillou, na ktorých sa niekoľkokrát zúčastnil aj ako interpret jeho diel. Ako sólista spolupracoval so Státní filharmonii Brno, Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu Bratislava, Rádiovým orchestrom Kijev, Petrohradským kongresovým orchesterom, Petrohradským filharmonickým orchesterom, Capella of St. Petersburg a dirigentmi ako Theodor Guschlbauer, Alexander Černušenko, David Svee, Peter Gribanov a iní. Koncertoval vo Švajčiarsku, Francúzku, Rusku, na Ukrajine, Nemecku, Rakúsku, Malte… V roku 2009 získal Milan Paľa získal Cenu Ľudovíta Rajtera. Cenu udeľuje Hudobné centrum mladej osobnosti slovenskej hudby. Milan Paľa je len druhým držiteľom tejto ceny, kedy bola prvý krát udelená v roku 2006 a získal ju nielen za výnimočné interpretačné kvality, ale aj za svoj ojedinelý prístup k slovenskej hudbe, ktorá si prostredníctvom jeho strhujúceho podania získava čoraz väčšiu pozornosť nielen domáceho, ale aj zahraničného publika.

Julián Veverica

Recorded digitaly at the Moštenica church, 2009 • Recording, Mastering (24 bit/192 kHz), Production and Distribution: PAVLÍK RECORDS • Producer: Leonard Vajdulák • Music Director: Milan Paľa • Sound Director: Rostislav Pavlík • Notes: © Zuzana Martináková, Julián Veverica • Translation: © Jana Beňová, Julián Veverica • Photo: © Julián Veverica, Rostislav Pavlík • Cover picture: © Jarmila Šimai-Divíšková • Graphic Design: © Martin Vojtek